Severovýchodný cíp Slovenska je známy najmä vyhlásenou lokalitou Európskeho významu a to konkrétne Národným parkom Poloniny a Parkom tmavej oblohy Poloniny. Oblasť tzv. trojcípu, teda miesta, kde sa stretávajú hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny, je veľmi riedko osídlená ale aj tak po všetkých stránkach vhodná na turistické aktivity.
Už dlhšiu dobu som mal v pláne navštíviť toto územie na mojom obľúbenom dvojkolesovom bezmotorovom (seba nerátam) vozidle. S priateľkou sme si teda naplánovali trasu jazdy a okolo obeda vyrazili autom z Prešova smer Snina. Zaparkovali sme neďaleko pamätníka 2.sv. vojny v Stakčíne. Tento úsek cesty je tak na pol druha hodiny a na moje počudovanie zbehol svižne. Pôvodný plán bol využiť vlakovú dopravu, čo je tiež zaujímavá alternatíva v prípade len potrebujete dostatok času na presun.
Ako sa hovorí “kto maže, ten jede”. Ja zas vravím “kto kolieska napumpuje, dušu v kopci nevypľuje”. My robíme oboje, konečne sadáme na bajky a vyrážame na nefrekventovanú asfaltovú dvojprúdovku, ktorá by nás mala doviesť až na “Koniec sveta”. Tým koncom je myslená 40 km vzdialená, koncová dedinka Nová Sedlica. Svojou polohou je známa ako najseverovýchodnejšia obec Slovenska.
Úvodné kilometre sa zo Stakčína tiahnu v pozvoľnom, tamer nebadateľnom sklone až po začiatok stúpania pod vyhliadku nad malebnou vodnou nádržou Starina. Starina je najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe z ktorej sú napájané vodovody obyvateľov východného Slovenska.
Slnečné počasie nám doprialo možnosť vychutnať si panoramatický pohľad na scenériu, ktorú vytvára táto vodná plocha vsadená do nedotknutej krajiny. Po tejto krátkej pauze na drevenej rozhľadni sme pokračovali v krátkom zjazde a dalších strmších, tiahlych stúpaniach až nad dedinku Príslop.
Profil trasy sa v tomto mieste mení zo stúpania na plynulý, nie strmý zjazd. Klesanie nás poháňalo v pedálovaní cez dedinku Kolbasov, až po ostrú zákrutu v prihraničnej obci Ulič. Chcel by som poznamenať, že tento výlet je možné si naplánovať aj na štátny sviatok. Deň kedy supermarkety stíchnu a benzínky sa radujú je ideálny aj pre to, lebo otvorené sú aj miestne krčmičky. Miesta kde sa zastavil čas a ceny ostali už istú dobu ľudové. Práve takéto miesto som navštívil a dočapoval vodu do fliaš.
Uličom sme prešli v príjemnom chládku okolo parku s výstavou miniatúr drevených kostolíkov a potom začali naberať prvé výškové metre. Profil cesty plynule stúpa údolím riečky Hlboký Potok až do Novej Sedlice, ktorá leží v otvorenom priestrannom údolí. Našli sme tu otvorenú krčmu v ktorej sme si kúpili nejaké sladkosti na cestu späť.
Približne pol kilometra za dedinou cesta skončila na okraji lesa. Stojí tu prístrešok a informačná tabuľa o národnom parku Poloniny.
Zásoby z krčmy sme neplánovane využili v rámci oslavy dosiahnutia cieľa už tu. Obzreli sme si okolie a vytipovali sme si zopár miest, odkiaľ by sme v budúcnosti mohli na tmavej nočnej oblohe pozorovať meteoritické roje. Padli posledné fotky v zrubovej autobusovej zastávke s nápisom “konečná” a vydali sa späť.
Spiatočná cesta profilom pripomína prejdenú trasu, striedali sa klesaní a stúpania až na vrchol za obcou Príslop.
Posledné slnečné lúče nás miestami zahriali pri sviežich zjazdoch k spomínanej rozhliadni nad Starinou. Ešte krátka odbočka k priezračnej vodnej hladine a za šera sme sa ocitli znova v Stakčíne. Sediac v aute plnom našich bicyklov smer Prešov, sme rozoberali možnosti pravdepodobného skorého návratu na “koniec sveta”.
