September 2018 /MTB Alžbeta/

Slanské vrchy. Pohorie, ktoré z východnej strany obklopuje Prešov. Každé ráno pri ceste do práce obdivujem ich krásu. Zatiaľ som však, až do nedávna, nemala veľa príležitostí obdivovať ich krásu aj zblízka. Do nedávna preto, lebo sme sa spolu s Renčou a Tomášom, prvú septembrovú nedeľu, vybrali na cykloturistiku práve do Slanských vrchov na horskú cyklistickú trasu Alžbeta. Musím sa priznať, že horské trasy nemám až tak najazdené ako tie cestné. Bola to pre mňa teda výzva.

Tesne pred obedom sme zaparkovali auto v obci Podhradík. Pripravili bicykle, ruksaky naplnili jedlom, pohotovostným oblečením a lekárničkou prvej pomoci, ktorá sa nám, nakoniec, veru zišla.
Vyštartovali sme z malého parkoviska v strede obce, po žltej turistickej značke a modrej cykloturistickej značke. Z obce nás vyviedla mierne stúpajúca asfaltová cesta. Za krátky čas sa nám po ľavej strane naskytol krásny výhľad na Veľkú Stráž a pred ňou na kameňolom v blízkej obci Vyšná Šebastová.

Cesta sa postupne z asfaltovej zmenila na kamenistú až štrkovú cestu. Zároveň sa zmenilo aj stúpanie na dosť strmé, avšak len na krátkom úseku. Po zvládnutí tejto časti sme sa už ocitli na začiatku lesa. Lesná cesta sa pekne vlnila, pričom to bolo chvíľami mierne do vrchu, chvíľami to bolo prudšie, avšak nebolo to nič nezvládnuteľné. Vďačiť za to môžem najmä najľahšiemu prevodu na horskom bicykli.
Lesný úsek sa postupne zmenil zo širokej lesnej cesty na cestičku predierajúcu sa stromami. Cestička bola popretkávaná mlákami a konármi, ktoré bolo najlepšie obísť. Samozrejme, že k tomuto odporúčaniu som dospela až potom, čo som zapadla do parádneho blata. Naivne som si totiž myslela, že danú mláku s blatom zvládnem prefrčať. Zjavne som sa však mýlila. A po tejto skúsenosti som už všetky mláky a blato radšej zďaleka obchádzala, resp. zišla dole z bicykla a pretlačila ho okolo, ak sa mláka nedala obísť na ňom.

Súčasťou môjho zážitku zapadnutia v blate bol celkom krásny škrabanec a modrina na predkolení, ktorú som si vykúzlila pri rýchlom vypínaní tretier a aj nepríjemný pád Tomáša. Ten sa ma pri mojej snahe pokúšal natočiť na kameru. Bohužiaľ, snaha skončila pádom, avšak našťastie bez väčších zranení. O to opatrnejšie som sa potom snažila ísť ja. Zážitok podobného charakteru je na začiatku výletu veru celkom dobrým výstražným prstom.  Ak nie ste super – skúsený MTB jazdec – ja ním teda nie som. 


V relatívnom zdraví sme sa teda dostali cez prvú časť trasy, ktorá viedla mäkkými lesnými cestičkami. Za nimi nasledoval kratší zjazd po úseku štrkovitej cesty, resp. asfaltu posypaného hojným množstvom kamienkov (lesníci v zime zjavne nešetrili). Za ním nás už čakala bielo-červená rampa. Pekne sme ju obišli a zamierili smerom k miestu nazývanému Zlatá studňa. Za rampou sme prechádzali zase lesom a príjemným tieňom po asfaltovej ceste staršieho dáta, ktorej úseky tvorili aj diery a výmole. Po zopár záberoch pedálmi som sa snažila prehodiť na ľahší prevod, ale nepodarilo sa, reťaz sa zasekla.

 

Našťastie Tomáš túto menšiu technickú chybičku raz dva odstránil. Po zvládnutí tohto úseku sa pred nami vynorili krásna lúka a na nej vysadené dva druhy stromov, v úhľadných radoch po pravej a ľavej strane.
Za lúkou sme sa zase ponorili do lesa a za krátko sme boli pri odbočke na Zlatú studňu. Je to krásne tiché miesto, ukryté v lese po ľavej strane trasy. Nachádza sa tam malé jazierko, nad ním chata s vonkajším sedením v podobe lavičiek, ktoré sú umiestnené samozrejme aj pri jazierku. Dopriali sme si tu krátke občerstvenie. Doplnili sme energiu bohato – obloženými desiatami z domu.

Ošetrili sme zranenia, vyčistili tretry, kufre a pedále od blata. Vydali sme sa teda ďalej. Hovorila som si, že uf, ešte nie sme ani len v tretine cesty, a ja už mám celkom aj dosť. To som však nevedela, čo ma čaká ďalej. 
Od Zlatej studne viedla príjemná asfaltová cesta , ktorá sa postupne zmenila na zjazdík až ku rázcestiu Petrovce. Pri studničke sme si ešte doplnili vodu a odtiaľ sme sa vydali na Lúku za Oblíkom. Cesta viedla po asfaltke, znova hojne posypanej kamienkami. Celý úsek až k lúke bol riadne strmý. Aspoň som si zase precvičila točenie na najľahšom prevode. Od lúky viedla cesta poza chatu ešte kúsok mierne do kopca lesom, a potom sa zmenila na rovinku, ktorá sa postupne zvažovala. Zvažovanie terénu mám veľmi rada a hlavne zjazdy, ale takýto zjazd som ešte nezažila. Cesta bola totiž klasickou lesnou zvážnicou plnou veľkých kameňov, rôzneho tvaru, prípadne konárov. Mala som čo robiť, aby som sa udržala na bicykli. Oči na stopkách. Volant bicykla pevne zovretý. A aj tak mi zadné koleso zopár krát riadne šmyklo do strany, po neúspešnom vyhnutí sa kameňu. Zjazd našťastie neviedol celý po takom to teréne, ale postupne sme sa ocitli na rovnej ceste staršieho dáta, tvorenej asfaltom. To sa už frčalo jedna báseň. Počkali sme sa opäť pri rázcestníkoch Krížne cesty a vybrali sa ďalej.


Čakal nás najstrmší úsek trasy. Predstavovala som si, že aspoň kúsok z neho zvládnem aj na bicykli, ale bohužiaľ nepodarilo sa mi to. Bolo to ozaj, ozaj, veľmi, veľmi strmé. Úsek meral zhruba 5 km. Po tom to krásnom úseku plnom tlačenia bicykla do kopca sme sa ocitli pri rázcestníku Pod Praporcom, ktorý nás naviedol správnym smerom, a to k obci Zamutov.


Tento úsek cesty už nebol až taký náročný, viedol pozdĺž vrstevníc a potom sme sa spustili dlhým parádnym zjazdom až k penziónu na okraji obce. Penzión nás potešil lavičkami pred budovou, kde sme si oddýchli popri káve a nealko nápojoch. Padlo to veľmi dobre po najnáročnejších úsekoch trasy. Využili sme to aj na schladenie Tomášovho lakťa, ktorý po páde začal pekne opúchať.
Čas pokročil, a ak sme nechceli dôjsť úplne po tme (čo sa nám aj tak nepodarilo ), museli sme sa vybrať znova na cestu. Posledný úsek viedol lesom, krížom cez Slanské vrchy po ceste cez Zlatú Baňu, Sigord, Kokošovce, Dulovú Ves až do Prešova.

Som veľmi rada, že sme sa v prvú nedeľu vybrali na takýto výlet. Skúsila som si, ako vyzerá ozajstná horská cykloturistika. Túto trasu by som odporučila najmä zdatným cyklistom, ktorí už majú najazdené kilometre aj po horských cestičkách. Určite by sa na celú trasu nemali vydávať príležitostní cyklisti, prípadne rodiny s deťmi. Na tejto trase je však super to, že jej jednotlivé úseky sa dajú prejsť aj samostatne, čo už umožňuje zažiť krásy Slanských vrchov aj cyklistom príležitostným, prípadne rodinám s deťmi.

Jazdec: Katka
Trasa: Slanské vrchy - MTB Alžbeta
Mapy
Posted in Slanské vrchy - MTB Alžbeta.