Cyklochodník: Poprad – Svit – Lopušná Dolina
Sobota je pre nadšenca cykloturistiky jeden z dvoch víkendových dní, kedy má ideálnu možnosť realizovať svoje plány vyprodukované popri množstve aktivít, čo na seba nenechali čakať počas pracovného týždňa.
Brat Tomáš mi v tomto duchu uľahčil robotu a naplánoval mi cyklo sobotu, čo sa len ťažko dalo odmietnuť. Po absolvovaní trasy popod Vysoké Tatry sme sa presunuli na obed do Popradu a podľa plánu sme pre lepšie vytrávenie zvolili prejazd Popradským cyklochodníkom z centra do Svitu, až po Lopušnú Dolinu.
Cyklochodník sa začína uprostred mesta na regulovanom brehu rieky Poprad. Značka cyklochodníka odštartovala našu vyklusávaciu jazdu po ťažších kilometroch v podhorí. Prvé úseky boli tvorené zámkovou dlažbou a až v okrajových častiach mesta začal klasický asfaltový cyklochodník so zelenou deliacou stredovou čiarou, ktorú všetci dobre poznáme. Takmer celá trasa cyklochodníka vedúca smerom na západ od mesta, je vedená po regulovanom, upravenom a pekne vykosenom brehu plytkého Popradu.
Profilovo by sa dalo povedať že ide o rovinu, no cestou naspäť si jazdec čoskoro uvedomí že to nie je úplne pravda. Keďže sme celý čas smerovali proti prúdu tohto nie veľmi širokého toku, je logické že sme mierne stúpali až po úseky v samotnej Lopušnej doline. Cyklochodník je málo krát prerušovaný alebo križovaný nejakou frekventovanejšou cestou, okrem menších sídliskových pripájačiek. Povrch asfaltu bol vo veľmi dobrom stave a po stránke plynulosti prejazdu je možné vytknúť asi len jeden nevšedný retardér pre cyklistov, ktorý má pravdepodobne za úlohu spomaliť jazdca pri križovaní cez cestu.
To je jedna z mála vecí, na ktorú si treba dať pozor pri sledovaní výhľadu na Vysoké Tatry. Ten sa zaujímavo mení naprieč celou trasou a dopĺňa celkový dojem z jazdy cez viacero mostíkov, lávok. Fakt, že profil tohto cyklochodníka mierne stúpa je viditeľný aj na toku rieky, na ktorej je vybudované množstvo malých vodopádov a prepadov pre vytvorenie kaskádovitého systému. Práve pri prejazde okolo týchto “vodopádikov” je potrebné zvýšiť pozornosť a sledovať cestu, ktorá každý takýto úsek obchádza v miernom esíčku.
Tiež som si uvedomil, že si treba dať pozor ako dlho sa človek kochá okolím a nevenuje sa dianiu pred sebou, aby náhodou nedošlo ku kolízii protiidúcich. Za Svitom sa cyklochodník končí v mieste, kde cez rieku prechádza železný most. My sme sa podľa smerovníka dali do ľava a nasledovala 2 km dlhá klasická cesta na Lopušnú Dolinu, kde už bolo potrebné rátať aj s autami. Cesta bola mierne hrboľatá a strmšia ako dovtedy, čo malo vplyv aj na našu rýchlosť. Keďže sme však prišli spoznávať, tak si vravím spoznávajme.
V sobotu bola premávka riedka tak sme bezpečne a v dobrej nálade dorazili do cieľa. Lopušnou Dolinou sme sa previezli na jej koniec kde sme to otočili a cestou späť sme využili jeden z lokálnych bufetov situovaných popri celom “cyklisťáku” na manažment tekutín. Návratová rýchlosť bola badateľne vyššia a tak sme sa mohli presvedčiť o tom že jednoduchšie sa predsa len bicykluje po prúde rieky, v pozvoľnom sklone chodníka.
Výsledkom popoludňajšej jazdy teda bol príjemný pocit po celom dni v sedadle a spoznanie novej lokality na trávenie času v prostredí obklopenom prírodou množstvom ďalších vyznávačov kolesových, či kolieskových športových aktivít. Už len demontáž, “daj prednosť dúhe” a dovidenia.
