Vo Vysokých Tatrách som bol naposledy pred asi piatimi rokmi, na turistiku. Tatry sú síce veľmi pekné, no ja si z vtedajšieho výletu pamätám najmä kopec popadaných stromov a neporiadok, ktorý tam ostal po víchrici ešte z roku 2004 a ktorá polámala a zničila vraj vyše 12 000 hektárov lesa.
Na bicykli som tam ale ešte nikdy nebol, až nedávno, keď som sa išiel povoziť s bratom na horských bicykloch do Tichej a Lopušnej doliny. A ostal som milo prekvapený. Popadaný les sa odvtedy trochu pozviechal a môj dojem z Tatier bolo omnoho lepší ako naposledy.
Na turistiku do Tatier je ideálne ísť skoro ráno, respektíve do obedu. Pretože na horách zvyknú po obede byť často búrky a to by ste v Tatrách zažiť nechceli. Preto sme vyrazili z Prešova o siedmej ráno, aby sme po diaľnici boli na mieste okolo ôsmej.
Predpoveď počasia bola všelijaká. Okolo obeda hlásili prehánky a silný vietor. Už od diaľnice, pri pohľade na Tatry to vyzeralo, že počasie bude asi nič moc, keďže nad celými Tatrami sa držali mraky a v dolinách to vyzeralo, že asi aj prší. Našťastie keď sme dorazili do Podbanského, odkiaľ sme si naplánovali trasu na bicykloch, mraky sa rozplynuli a ostal už iba pomerne silný vietor.
Zaparkovali sme na veľkom parkovisku v Podbanskom. Stálo tu iba pár áut a autobusov, takže nájsť miesto nebol žiadny problém.
Poskladali sme bicykle, nahustili kolesá, obliekli sa a vyrazili sme od parkoviska po ceste, smerom na “Ski Podbanske” a hľadali sme označenie začiatku cyklotrasy. Chvíľku nám to trvalo, ale po pár minútach sme to našli.
Trasa začína krátkym štrkovým úsekom. Po chvíli jazdy, sme dorazili ku drevenému mostu, ktorý nás previedol cez rieku Belá. (Nanešťastie, v čase písania tohto blogu tento most už vraj nestojí. Zničila ho povodeň po intenzívnych dažďoch. Snáď sa podarí opraviť ho čo najskôr.)
Cez rieku sa ale dá bez problémov prejsť aj teraz, stačí sa vrátiť na hlavnú asfaltovú cestu, ktorá ide cez Podbanské, prejsť po nej cez rieku a potom z nej odbočiť naspäť na cyklotrasu. Takto sa dá vyhnúť úseku, kde bol pôvodne nachádzal drevený mostík.
Za dreveným mostom sme sa napojili na starú asfaltovú cestu, ktorá sa ťahá smerom do doliny. Keďže v tomto úseku je les pováľaný, otvorila sa nám pekná panoráma s výhľadom na Kriváň. Po približne 1500 metroch, sa cesta rozdvojuje. Doľava cesta vedie do Tichej
doliny. My sme sa najprv rozhodli ísť ďalej doprava do Kôprovej doliny, ktorá vedie popod Kriváň, pozdĺž Kôprovského potoku. Počasie sa medzičasom zlepšilo a mraky takmer úplne zmizli. Stále nám ale fúkal pomerne silný vietor do tváre.
Celá trasa je zo začiatku mierne stúpanie a postupne sa sklon zdvíha smerom ku koncu trasy. Oficiálny koniec cyklotrasy je pri Kmeťovom vodopáde. My sme si to samozrejme nevšimli a pokračovali sme ďalej po turistickej cestičke, ktorá bola dosť kamenistá a strmá.
Po ceste sme stretli sprievodcu, ktorý nás upozornil, že tu už cyklotrasa nie je a nemali by sme tadiaľ ísť na bicykloch, aby sme neohrozovali turistov. Nám sa to nejak nepozdávalo, však sme si nevšimli že cyklotrasa by už bola skončila, takže sme išli ďalej. Prešli sme ale už iba približne 300 metrov a zastavili sme na malej čistinke, kde sme sa najedli. Stretli sme
tam aj pár ďalších cyklistov. Počasie sa ale začínalo rýchlo meniť a prišli aj čierne dažďové mraky, takže sme sa radšej rozhodli rýchlo vrátiť naspäť.
Cestou naspäť, pri Kmeťovom vodopáde, sme si všimli už aj značku, ktorá označovala koniec cyklotrasy a ktorú sme si predtým nevšimli. Spustili sme sa teda naspäť, približne 5 km, pekným zjazdom na rázcestie s názvom “Horáreň Pred Tichou”, odkiaľ sme pokračovali do Tichej doliny. Trasa v Tichej doline je dlhšia ako trasa v Kôprovej doline, ale
sklon stúpania je miernejší. Po ceste sme stretli aj kopec turistov s malými deťmi na bicykloch. Takže minimálne začiatok trasy je vhodný aj pre rodinné výlety. Ku koncu trasy sklon trochu stúpa a trasa je trošku náročnejšia.
Cesta vedie popri horskej rieke Belá, ktorá tečie ďalej dole do Podbanského. Približne v polovici trasy sa ale začalo kaziť počasie. Zatiahla sa obloha, ochladilo sa a aby toho nebolo málo, že sme išli do kopca, ešte sa aj zdvihol silný vietor ktorý nám fúkal do tváre. Vyzeralo to ale, že by nemuselo začať pršať, tak sme pokračovali ďalej.
Vietor stále silnel a my sme sa nevzdávali a “pučili” sme do kopca ďalej. Veď keď už sme sa dostali tak ďaleko, tak sa nebudeme predsa vracať. Mraky sa strašne rýchlo presúvali ponad nás smerom dole do doliny a vyzeralo to, že už naozaj začne poriadne pršať. Našťastie sa tak ale nestalo.
Po ceste sme narazili aj na prameň pitnej vody, kde sa dá občerstviť.
V tomto úseku dokonca voda vytekala aj priamo z cesty, takže asi jej tam bolo dosť. 🙂 Po celej trase je niekoľko odpočívadiel s lavičkami a stolom, kde sa dá takisto oddýchnuť.
O necelý kilometer sme už boli na konci trasy. Ďalej sa dá ísť už iba na pešo. Stretli sme dvoch poľských turistov v pršiplášťoch schovaných pod prístreškom, ako keby každú chvíľu čakali že sa spustí lejak, a aj to celý čas tak vyzeralo. Rýchlo sme sa teda najedli a začali sme zjazd naspäť do Podbanského. Vychádza to približne 12km a bolo to super! Treba ale dávať pozor, lebo niektoré úseky idú priamo cez les a v niektorých zákrutách nie je vidieť či niekto neide oproti.
Zjazd nám vôbec netrval dlho a o chvíľu sme už boli naspäť v Podbanskom na parkovisku pri aute. Najedli sme sa na lavičkách pri parkovisku, poskladali bicykle a išli sme domov.
Počasie nám teda našťastie vyšlo super, aj napriek nepriaznivej predpovedi. Za celý deň na nás nespadla ani kvapka.
Rozhodne túto cyklotrasu odporúčam všetkým čo majú horský bicykel a chcú stráviť pekný deň vo Vysokých Tatrách a vidieť ich aj z inej perspektívy ako na pešo. Je to super a trasa je vhodná viac-menej aj pre deti. Treba sa hlavne dobre obliecť, lebo počasie sa rýchlo mení a dať pozor na turistov v zjazde.
My sme síce nemali veľa turistov, keďže si myslím, že väčšina ľudí ostala doma kvôli predpovedi počasia, no my sme to skúsili a nakoniec sa to oplatilo.
Po ceste späť autom sme mali ešte pekné výhľady na Popradskú kotlinu a Nízke Tatry v diaľke. Čau.
