V horúci letný deň, nepadne nič lepšie, než osvieženie v horách. Preto sme si povedali, že cyklo-výlet do Kôprovej a Tichej doliny vo Vysokých Tatrách bude to pravé orechové. V Prešove už ráno o 8.00 teplomer ukazoval krásnych 26°C. Takže na útek z rozpáleného mesta do tatranských dolín sme sa nesmierne tešili. Prvým dôležitým krokom bolo zabezpečiť spoľahlivú prepravu bicyklov a seba do obce Podbanské, kde začínajú obe cyklotrasy do Kôprovej a Tichej doliny. Zvolili sme si tu najpohodlnejšiu možnosť – auto s nosičom pre bicykle. Zopár kilometrov za Prešovom nás prepadol náhly deficit kofeínu, tak sme sa zastavili na kávičku na odpočívadle s krásnym výhľadom na Levoču a Mariánsku horu.
Takto povzbudení, sme sa vybrali ďalej. Po menšej neplánovanej obchádzke cez Liptov sme do Podbanského až okolo obeda, keď už si slnko šantilo so svojimi lúčmi v plnej paráde. Zaparkovali sme na rozľahlom nestráženom a neplatenom parkovisku, ktoré sa nedá minúť. Odmontovali sme bicykle z auta, prezliekli sa do pohodlnejšieho cyklo – oblečenia, urobili zopár technických úprav na bicykloch a vydali sa na výlet. Na parkovisku sa spolu s nami rozhodlo podobne učiniť veľké množstvo ďalších cyklo nadšencov. Boli tam staršie páry, rodiny s malými deťmi, partie mladých ľudí, teda celkom pestré osadenstvo, ktoré si tiež chcelo vychutnať sviežejší vysokohorský vzduch.
Ako prvú cyklotrasu sme si zvolili Kôprovú dolinu. Kôprová dolina je 12 km dlhá, leží na rozhraní Západných a Vysokých Tatier pod západnými svahmi dominantného vrcholu Kriváň. Naša riadne značená cyklotrasa mala od ústia doliny len niečo cez 6 km. Avšak v tomto teplom počasí, aj tých 6 km dalo celkom zabrať. Nástup pre obe trasy začína spoločným značením, dlhým zhruba tri kilometre, potom sa lesná cestička rozdvojuje. Pôvodne sa na cyklotrasu dalo ľahko dostať aj rovno z parkoviska, cez drevený mostík, ktorý však bol nedávnymi povodňami odplavený, a tak sme sa na trasu dostali po hlavnej asfaltovej ceste. Prvé tri kilometre vedú po otvorenom priestranstve okolo hotela Permon a riečky Belá. V tomto úseku slniečko celkom pekne pripekalo, preto veľmi odporúčam, v letnom období, natrieť sa ochranným krémom s vysokým UV faktorom, ak nechcete prísť ku nepríjemnému spáleniu.
Na rázcestí sme sa vydali doprava pozdĺž Kôprovského potoka. Príjemnou zmenou bolo, že sme už nešli po otvorenom priestranstve, ale stromy nám poskytli mierny tieň pre ochladenie. Terén sa tiež začal postupne meniť z rovinatého na mierne stúpanie, ktoré sa asi po prvom kilometri zmenilo na prudšie, avšak to netrvalo príliš dlho. Aj napriek značne strmšiemu terénu sa šlo príjemne. Cestu nám skrášľoval výhľad na Kriváň. Vzduch osviežovala z ľavej strany voda zo zurčiaceho potoka a sprava tiene vysokých stromov. Cestou sme mali možnosť oddýchnuť si a načerpať energiu pod viacerými prístreškami alebo v tieni stromov na lavičkách. Našu trasu zopár krát pretínal Kôprovský potok, prejsť na druhú stranu nám umožnili mosty, prispôsobené aj pre cyklistov. Z nich sa naskytol krásny výhľad na zurčiacu krištáľovo-modrú vodu a snehobiele okruhliaky.
Pozornému cyklistovi, ktorý si ide vychutnávať krásy prírody a neženie sa len zbesilým tempom do cieľa, sa môže počas jazdy naskytnúť aj pohľad na krásnu muchotrávku, alebo lúčne kvety, ktoré zdobia väčšiu časť cesty.
Cyklo-chodník končí pri odbočke na Kmeťov vodopád. Keďže naše tretry neboli vhodnou obuvou na chôdzu po skalách, na vodopád sme sa pozrieť neboli, hoci bol vzdialený len 3 minúty pešej chôdze. Doplnili sme si vodu zo studničky a energiu v podobe koláčov a vydali sa na cestu späť, príjemným zjazdom, miestami až prirýchlym k rázcestiu pri riečke Belá, odkiaľ sme si ešte chceli zájsť pozrieť Tichú dolinu.
Na rázcestí medzi obomi dolinamisme si ešte chvíľu oddýchli od slnka pod prístreškom a potom sme pokračovali do Tichej doliny.
Lúčov slnka už bolo počas jazdy Tichou dolinou, na rozdiel od Kôprovej doliny pomenej. Cesta sa stala menej náročnou vďaka miernejšej teplote a nepáliacemu slnku.
Profil cyklotrasy do Tichej doliny bol približne do polovice rovinatý, potom začalo mierne stúpanie a až v závere sa sklon cesty zvýšil. Napriek tomu sme nemali pocit namáhavého stúpania. Cyklo-chodník Tichá dolina je o zhruba tri kilometre dlhší ako chodník v Kôprovej doline. Tichá dolina sa už nachádza v Západných Tatrách, a tak sme počas cesty mali krásny výhľad na hrebeň západných Tatier a v závere už aj na Kasprov vrch, ktorý je súčasťou poľskej časti Vysokých Tatier. Na začiatku chodníka sme si nenechali ujsť krásu modrých odtieňov Kôprovského potoka, ktorý sa v tejto oblasti vlieva do potoka Belá.
Neskôr cestu po ľavej strane lemuje horský potok Belá, ktorý sa nedávno po silných dažďoch rozvodnil natoľko, že ukrojil časť z lesnej cesty. Vďaka tomu sme mali možnosť doplniť točenie pedálov aj o tlačenie bicykla po prírodou upravenom teréne. Ten sa aj počas našej návštevy doliny snažili robotníci opäť vrátiť do pôvodného stavu. A v čo najväčšej miere odstrániť škody napáchané veľkou vodou.
V cieli cyklotrasy nás potešil prístrešok, kde bola aj lavička so stolom. Znova sme doplnili energiu z domácich zásob. Opäť sa potvrdilo pravidlo, že počasie v horách je veľmi vrtkavé a treba byť pripravený na všetky varianty. Počas oddychu sa obloha zatiahla súvislou vrstvou mrakov a ochladilo sa o pekných pár stupňov. Vtedy som bola ozaj rada, že som si zabalila aj vetrovku pre každý prípad. Tá sa potom zišla aj pri zjazde cestou späť. Zjazd bol dosť rýchly, aj keď sklon cesty počas výstupu sa až takým nezdal. Takže si treba dávať pozor, pretože asfalt je už starý s mnohými nerovnosťami a pokrytý štrkom a nečistotami.
Tieto cyklotrasy sú pomerne nenáročné a zvládnu ich aj menej zdatní cyklisti, preto sú vhodné aj pre rodiny s deťmi a seniorov. V blízkosti hotela Permon je tiež možnosť zapožičania bicyklov, prípadne elektro-bicyklov. Čiže aj v prípade, že si nemôžete svoj bicykel zobrať so sebou a chcete si prezrieť krásu dolín, môžete tak urobiť týmto spôsobom. Veľké pozitívum týchto trás tiež vidím v tom, že sa bicyklom dá vyviezť na koniec cyklotrasy, a potom pokračovať v pešej turistike na niektorý z turistických chodníkov. Ušetrí to čas a cesta po asfaltovom chodníku tak nebude natoľko vyčerpávajúca a zdĺhavá.
