Na trasu Podbanské – Tichá a Kôprová dolina sme sa vybrali v počte dvaja (Renáta a Maxim) v nedeľu 6. mája 2018 autom z Prešova. Vonku bolo 15°C a vietor nebol veľmi priaznivý. Zaparkovali sme na celkom dlhom parkovisku, ktoré viedlo k hotelu Permon.
Chvíľu sme hľadali kde presne trasa začína, no po krátkej chvíľke sme našli našu cestu a vyrazili na trasu Tichá a Kôprová dolina až okolo 14:30. Ak by ste šli autom a parkovali na už spomínanom parkovisku, tak na pravej strane, smerom k hotelu, pred ľavotočivou zákrutou sa dá prejsť bicyklom cez potok po lávke. Tu už môžete vidieť drevené značenie, na ktorom síce nie sú cyklotorustické značky, ale bez obáv sa môžete vydať týmto smerom. V tejto časti prechodu riekou, môžete nájsť aj takú malú mikro pieskovú pláž s lavičkami, ktoré sú ako stvorené na oddych po prejdení celej trasy. Kúsok za lávkou je asfaltová cesta, tu narazíte na prvé cykloturistické značky. Konečne istota, že ideme správne.
Na začiatku trasy si môžete všimnúť pozostatok silného vetra z roku 2004, pováľané stromy, kopce a údolia akoby ostrihané na ježka a na obzore sa týči len Kriváň, choďte priamo po asfaltovej ceste za ním.
Po príchode na križovatku v tvare Y, ktorá rozdeľovala trasu na naše dve; doľava zelená značka – Tichá dolina a doprava modrá značka – Kôprová dolina; sme sa vydali do ľava. Vedeli sme, že na trase Tichá dolina nás čaká mierne stúpanie v dĺžke cca 10 km.
Protivietor nám to tiež neuľahčoval, čiže sme sa nejak nehnali dopredu, ale šetrili sme si sily pravidelnými zastávkami, kedy sme si niečo odfotili, ujasnili sa pri značkách, že ideme správne, alebo len tak sme skonštatovali, že “jak fajne sa nám ide”.
Trasa patrí medzi veľmi obľúbené v čom nás utvrdil aj počet cyklistov na začiatku sezóny, ktorých sme stretli. Môžeme len potvrdiť, že cyklisti v Tatrách sú veľmi milí a všetci sa Vám pozdravia, čo Vám len pridá na pozitívnej nálade.
Pozdĺž trasy je množstvo prístreškov, alebo tzv. odpočívadiel zasadených na lúkach. Žiadnu krčmu ani reštauráciu nečakajte, budete mať so sebou len to, čo si vezmete. Teraz po odbočení na trasu Tichá dolina už nemáme výhľad na Kriváň, avšak máme krásne pohľady na Západné Tatry. Vchádzame do údolia, ktoré je akosi celé prerastené lopúchmi- až sme si na chvíľu mysleli, že toto musí byť Lopušná dolina, zvlášť keď sme ich videli vyrastať uprostred asfaltovej cesty. Ale nebola.
Táto veľmi pekná trasa vedie z väčšej časti popri Tichom potoku, ktorý miestami tichý vôbec nie je. Vo vyšších častiach sa prediera pomedzi veľké balvany a jeho čistá voda vás presvedčí o tom, že na Slovensku ešte máme miesta, kde je príroda takmer nedotknutá. Okrem asfaltu pod vašimi kolesami je vidieť ľudský zásah len na drevených odpočívadlách, kde si môžete túto atmosféru naplno vychutnať.
Po dosiahnutí prvého cieľa našej trasy môžete regenerovať krásnym výhľadom na vrcholky Tatier a užívať si ticho našich veľhôr.
Z Tichej doliny sa na konci cyklistickej trasy len spustíte bicyklom spať. Odporúčame sledovať pri zjazde cestu aj keď mierne klesanie môže zvádzať k obzeraniu okolia. Nebudete mať na to čas, zjazd zbehne rýchlo a ste späť na križovatke v tvare Y. Tu ste už v polovici našej trasy a celého výletu. Modrá značka Vás navedie smerom cez Kôprovú dolinu až ku Kmeťovmu vodopádu, ktorý je najvyšší vo Vysokých Tatrách (80m).
Trasa Kôprovou dolinou sa začína o čosi strmšie. Stúpanie si tu užijú všetci cyklisti- vrchári, my sme to zvládli aj keď nejazdíme pravidelne podobné trasy a prudké stúpania, preto si myslíme, že to zvládne každý.
Prvé stúpanie nie je také dlhé, tak sa hneď na začiatku nezľaknite, ak nebudete vládať, jednoducho zosadnite, neide predsa o život, ale o výlet. Ďalej pokračuje trasa miernym stúpaním dlhým 8 km. Počas jazdy Kôprovou dolinou môžete sem tam vidieť znova Kriváň. Táto trasa už nemá toľko výhľadov, pretože vedie lesom, avšak nás aspoň príjemne schladila tak ako aj Kôprovský potok, ktorý budete stretávať v celej dĺžke trasy prejazdami cez mosty, ktoré ho križujú.
Aj pozdĺž tejto trasy môžete oddychovať v niekoľkých odpočívadlách, ktoré sú postavené popri ceste. Ak by ste hľadali pozdĺž trasy nejaké občerstvenie, nájdete ho až pod Kmeťovým vodopádom v podobe upravenej studničky, z ktorej sa pokojne napite, alebo si zoberte vodu na cestu späť. Určite choďte až k vodopádu, oplatí sa ho vidieť. Budete musieť síce svoje bicykle nechať pri značke “koniec trasy” no snáď sa medzi turistami nenájdu zlodeji a vy sa budete môcť pokojne a bezpečne spustiť dole na miesto kde sa trasa začína.
Počas jazdy a takisto aj počas výstupu ku Kmeťovmu vodopádu, môžete obdivovať množstvo drobných kvietkov, kvitnúce lopúchy alebo jazierko či skôr močiar. Cesta Kôprovou dolinou má ozajstnú atmosféru hôr, ktorú sa oplatí zopakovať, tak isto ako aj Tichá dolina sú obe trasy vhodné aj na rodinné výlety.
Celkový povrch tejto trasy je asfaltový, mohlo by sa zdať, na prvý pohľad, že je táto trasa vhodná aj pre cestné bicykle, avšak Vás môže občas prekvapiť nejaká tá diera, výmoľ alebo množstvo kamienkov.
Aj preto odporúčame MTB bicykel, ktorý oceníte hlavne na zjazde. My sme trasu aj napriek našej slabšej kondičke zvládli rekreačne za necelé tri hodiny. Ak však túžite urobiť si celodenný výlet, je len na Vás pri ktorom odpočívadle si budete užívať krásne výhľady našich Vysokých Tatier.
Celková dĺžka výletu bola 38.6 kilometra, počas ktorého sme nastúpali 616 metrov. Celý tento výlet nám trval 2 hodiny a 41 minút s viacerými prestávkami na veľmi zaujímavých a pekných miestach Vysokých Tatier.
