Červený kláštor a oblasť Pieninského národného parku je nádhernou časťou východného Slovenska. Ponúka množstvo prírodných krás, kultúrnych pamiatok a tiež miesta s možnosťou kultúrneho vyžitia alebo aj miest pre tzv. gastro-turistiku. Všetky tieto miesta je možné navštíviť rôznymi dopravnými prostriedkami. Autom, pešo, na plti, člne, kajaku, či bicykli.
Najznámejšou trasou pre bicykle v tejto oblasti je trasa Červený kláštor – Lesnica-Prielom Dunajca- Červený kláštor. Táto trasa sa dá pohodlne prejsť na krosovom alebo horskom bicykli. My sme sa však rozhodli, že si chceme zajazdiť viac na cestných bicykloch a prezrieť nie len krásy tejto slovenskej oblasti parku, ale aj krásy u našich poľských susedov. Preto sme si našu trasu predĺžili a prešli o trošku väčší okruh, ako bol spomínaný vyššie.
Podľa predpovede to mal byť posledný pekný letný víkend. Teplota nad 20°C a slniečko. Podľahli sme predpovedi meteorológov a vybrali sa s priateľom na Pieniny. Meteorológovia sa v predpovedi asi trochu pomýlili, pretože v sobotu sa na nás slnko usmievať nechcelo a namiesto toho v národnom parku a jeho okolí neúnavne pršalo. Ubytovali sme sa v príjemnom priváte v Červenom kláštore. Vyčíňanie počasia sme prečkali výdatným poobedňajším spánkom. Pôvodný plán sme trochu upravili podľa aktuálnej situácie a vybrali sa aspoň na krátku jazdu k neďalekej nádrži Niedzica za Poľskou hranicou.
Na druhý deň, sa počasie polepšilo a mohli sme sa vydať na našu pôvodne plánovanú trasu, ktorá viedla cez Lesnicu, Sciawiczu – Tilmanowu – Ochotnicu dolnu – Ochotnicu gornu –Falštín a okolo Niedzice späť cez Sromowce do Červeného kláštora. Vyštartovali sme síce okolo pol desiatej doobeda, ale bolo celkom sviežo, tak som si radšej ešte obliekla dlhý rukáv a na ruky dala rukavice.
Z červeného Kláštora sme sa vydali podľa rázcestníka smerom na Haligovce a odtiaľ ďalej na Veľký Lipník, z ktorého viedla odbočka doľava na Lesnicu.Krátko po odbočení sa začalo stúpanie do sedla nad Lesnicou, tabuľa ukazovala, že nás čaká pekné 12% -tné stúpanie. Ruky pomaly prestali oziabať, keďže horské slnko spolu s točením do kopca ich riadne zohriali.
Počas stúpania do sedla nad Lesnicou bol krásny výhľad na okolité vrchy, dedinky a v pozadí na štíty východných Tatier. Zo sedla sme sa spustili do dedinky Lesnica. Zjazd bol rýchly s celkom ostrými a menej prehľadnými zákrutami. Po prejazde dedinkou sme pokračovali ďalej k prielomu Dunajca, kde sme si dopriali kávu na tamojšej chate.
Od chaty sme sa pomaly previezli popri kryštáľovej rieke na poľskú stranu národného Parku Pieniny. Upravená a udržiavaná cyklotrasa na slovenskej aj poľskej strane bola príjemným potešením. Slnko a pekné počasie vytiahli do prírody aj ďalších cyklo-nadšencov, takže na cyklotrasách bolo potrebné dávať pozor, premávka bola riadne hustá.
Po cyklochodníku sme sa na poľskej strane dostali až do mestečka Szczawnica s krásnym mostom a výhľadom na rieku a skaly. Naša trasa videla ďalej popri Dunajci smerom cez Kroscienko nad Dunajcem na Tilmanowu. Za mestom sme už nepokračovali po cyklochodníku, ale po pravej krajnici hlavnej cesty. Musím pochváliť poľských vodičov, boli veľmi ohľaduplní k nám cyklistom, keďže na niektorých miestach bola krajnica veľmi úzka a museli sa nám vyhýbať. Celý čas nás najprv po ľavej, neskôr po pravej strane sprevádzala rieka.
Za Tilmanowou sme mali odbočiť doľava na Ochotnicu dolnu, to sme skoro neurobili, lebo sme si najprv nevšimli smerovaciu tabuľu a potom sa nám cesta doľava zdala príliš úzka, aby to bola tá naša správna cesta. Avšak internet v mobile vďaka zrušenému roamingu nám pomohol zorientovať sa a šlo sa ďalej po užšej ceste už bez veľkého množstva áut.
Prechádzali sme peknými horskými dedinkami, pričom sa cesta na Dolnú Ochotnicu, a potom cez Ochotnicu gornu celý čas mierne dvíhala. Cesta viedla pomedzi lesmi obrastené kopce. Na niektorých sa pásli ovečky a iný dobytok. Celým týmto úsekom cesty sa šlo veľmi pohodovo, nasadili sme si každý svoje tempo a išlo sa. V závere stúpania na Przelecz Knurowska sa terén zmenil a zvýraznilo sa stúpanie. Cesta viedla krátko lesom. Hneď za zákrutou, po prekonaní prvej tretiny sme sa ocitli tesne pod vrcholom. Bol odtiaľ krásny výhľad na okolité vrchy. Pre lepšiu orientáciu a možnosť vychutnať si výhľad, bol pod vrcholom postavený altánok – vyhliadka s tabuľami označujúcimi okolité kopce a vrchy.
Z vrcholu viedla dole cestá plná zákrut. Niektoré boli veľmi neprehľadné a celkom ostré. Zjazd aj terén bol v tomto smere oveľa strmší ako z opačnej strany. Bolo veľmi dôležité dávať pozor, keďže cesta bola dosť frekventovaná a oproti vybehlo často nejaké auto. Tiež sklon zákrut nebol dostatočný, takže z niektorých riadne vynášalo, mohla som si tak aspoň poriadne precvičiť techniku brzdenia.
Po zjazde sme sa ocitli na križovatke pred hlavnou cestou, na ktorej sme odbočili doľava v smere na Novy Targ. Postupne nás smerovacie tabule naviedli na Niedzicu. Tú sme museli obísť dosť dlhým stúpaním na Falštín. Vyšľapať na vrchol sa opäť oplatilo, naskytol sa nám parádny výhľad na vodnú nádrž Niedzica. Za ňou sa v pozadí vypínali hory Pieninského národného parku a pri brehu kamenná obranná pevnosť zo stredoveku.
Tesne na začiatku hlavnej nádrže sa po ľavej strane nachádza zámok Niedzica. Zastavili sme sa pri ňom aspoň na okamih, urobiť si zopár fotiek s historickou budovou.
Od hlavnej nádrže sme sa opäť spustili zjazdom k priehrade nižšie uloženej vyrovnávacej nádrže. A odtiaľ už po poľskej ľavej strane Dunajca späť cez Sromowce stredne a nižne do Červeného Kláštora po vedľajšej ceste, kde nám nehrozilo toľko stretnutí s autami.
Oblasť Pienin a Červeného kláštora ponúka veľké množstvo cyklotrás. Tieto trasy sú určené cestným cyklistom, horským cyklistom, víkendovým cyklistom, rodinám s deťmi, dôchodcom atď. Príroda a cesty v okolí Červeného kláštora ponúkajú naozaj široké spektrum trás, z ktorých si vyberie každý, či už má záujem o náročnejšie a dlhšie trasy alebo len o rekreačné kratšie trasy. Ja osobne sa tam isto ešte zopár krát vyberiem, čaká ma tam ešte veľa krásnych ciest.
