V Poprade a jeho okolí som sa nikdy nebicyklovala. Počula som však o tamojších cyklotrasách veľa dobrého. Preto sme s priateľom druhú októbrovú nedeľu využili na poznávanie najväčšieho podtatranského mesta a jeho okolia. Výlet sa začal, pre nás už tradičnou rannou kávou na levočskom diaľničnom odpočívadle. V Poprade sme auto odstavili na rozľahlom parkovisku v areále nákupných centier. Vybrali a poskladali bicykle, nahodili sme sa do cyklooblečka a šlo sa.
Parkovisko nákupných centier bolo situované len kúsok od začiatku cyklotrasy, čo sme veľmi ocenili. Naša trasa sa začínala pri rázcestníku vedľa mosta cez rieku Poprad. Cestu do doliny sme si mohli vybrať z dvoch alternatív. Prvá, nenáročná trasa prebieha popri rieke Poprad cyklochodníkom, po ktorom sa pohodlne dostanete až do doliny. Tá druhá vedie cez dedinku Spišská teplica smerom na lesnú cestu, na ktorej konci sa nachádza Lopušná dolina, z ktorej sa potom pohodlne dostanete po spomínanom cyklochodníku späť do Popradu. Vybrali sme si druhú trasu, videla sa nám zaujímavejšia.
Za mostom sme sa previezli peknou alejou až na začiatok dediny. Cez tú nás previedli značenia cyklotrasy, dobre umiestnené na viditeľných miestach. Za obcou trasa pokračovala miernym stúpaním dobrým asfaltovým povrchom do blízkeho lesa. Než sme sa doňho ponorili, kochali sme sa krásnym výhľadom na Tatry ako z obrázka.
Cesta lesom viedla príjemnými rovinkami, ktoré sem tam striedali mierne stúpania. Že ide o vyhľadávanú a veľmi nenáročnú cyklotrasu, nám bolo hneď jasné. Cestou sme totiž stretli množstvo rôznych cyklistov. Rodiny s deťmi, mladšie páriky, staršie páriky. Jazdu touto trasou si spolu s nami vychutnávali všetky vekové kategórie.
Cestou sme mali možnosť vidieť rozličné chaty a prístrešky na občerstvenie, tiež rázcestníky, ktoré nás informovali, o tom kde sa nachádzame a koľko nám to ešte potrvá do cieľa. Stretli sme sa aj so zaujímavým poľovníckym posedom, do ktorého sa však nedalo dostať, keďže dvere boli vyrezané, tak že v otvorení im bránil stropný krov. Pri pohľade na tento skvost mi napadla len známa veta: „Mě by jen zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu?“
Pokračovali sme teda ďalej v jazde lesom. Po zopár kilometroch sme pri ceste objavili ďalšie informačné tabule o prostredí a prírode, v ktorej sa nachádzame. Zároveň boli na mieste umiestnené aj zábavné tabule pre deti, ktoré som si nemohla nevyskúšať. Tak som sa na chvíľu stala lesným zajacom.
Cesta sa ďalej mierne dvíhala. Nebola však vôbec nudná. Nádheru hry svetla a tieňov stromov dopĺňali aj pekné a funkčné kŕmitká pre lesnú zver.
Po vystúpaní na najvyšší bod trasy, ktoré nebolo veľmi náročné, nás už čakal príjemný zjazd do Lopušnej doliny. Na jej konci sa nachádzalo reštauračno-ubytovacie zariadenie s celým komplexom ihrísk pre rôzne športy. Približne v polovici doliny po ľavej strane sa nachádzal neveľký lyžiarsky vlek. Na vchode do doliny nás čakala informačná tabuľa a informačný rázcestník, ktorý nás navádzal a informoval o rôznych ďalších možnostiach cyklotrás vedúcich z daného miesta.
Cesta späť bola veľmi príjemná. Popri rieke Poprad sme sa zo Svitu po cyklochodníku pohodlne previezli až do Popradu k rázcestníku, kde sme začínali našu trasu. Po ľavej strane nás sprevádzal znovu nádherný výhľad na tatranské štíty.
Povedali sme si však, že keď tu už majú také super cyklochodníky, ideme sa po nich previezť aj do mesta Poprad. Cestou nás čakal jeden veľký kruhový objazd, kde sme museli byť opatrní a šli sme radšej cez prechody, nie po ceste spolu s autami. Inak bolo ozaj bezproblémové dostať sa do centra historického Popradu, prekvapujúco až tam viedol cyklochodník. Z toho by si mali brať príklad aj iné mestá.
Cyklotrasu Poprad – Lopušná dolina odporúčam všetkým cyklistom. Najviac asi tým, ktorí si chcú rekreačne zatočiť pedálmi popri krásnom výhľade na naše Tatry. Samozrejme, taktiež si trasu bez problémov užijú aj rodiny s deťmi, či seniori a menej zdatní cyklisti.
