Okolie Prešova ponúka množstvo cyklotrás v rozmanitých terénoch od hladkého asfaltu, cez upravené singletracky, až po nespevnené cesty a strmé lesné svažnice. Dominantnú úlohu v dostupnosti z mesta a výškových parametroch hrá sopečné pohorie Slánskych vrchov. Masív sa tiahne od úrovňe mesta južným smerom až po štátnu hranicu s Maďarskom.
Tento článok sa venuje jednej z tých náročnejších možností, ako stráviť neskoré Nedeľné dopoludnie a skoré popoludnie na horskom bicykli brázdením lesov v tomto členitom pohorí.Jedná sa o okruh, ktorým sa priamo z centra mesta vieme postupne prepracovať na východné svahy.Po prekonaní viacerých strmších, či strmých stúpaní a následnom zjazde sa dostávame po asfaltovej ceste vedúcej od Dubnických opálových baní smerom späť na Prešov.
Trasu som zahájil v Podhradíku podľa značenia pokračoval už po nespevnenej štrkovej ceste cez posledné lúčky na periférii obce. Pekné panoramatické výhľady na seba nechali čakať kratšie než som čakal a po ľavej ruke sa mi naskytol výhľad na širokú kotlinu Šariša.
V tomto úseku som už bol vhodne zohriaty a pripravený na zmenu povrchu. Po prejazde popod nápadné vedenie vysokého napätia vystriedal posledné výhľady pribúdajúci lesný porast a po sérii prvých strmších stúpaní miestnymi svažnicami som sa dopracoval k starej asfaltovej ceste vedúcej naďalej po cyklo značke až k čistinke nad obcou Pavlovce.
Na tomto mieste sa nachádza upravená plocha s prameňom, altánkom a ohniskom. Celý priestor pôsobí veľmi upokojujúcim dojmom kedže okolíté porasty pripomínajú takmer nedotknutý les. Po doplnení vody a energie moja cesta viedla naďalej lesným asfaltom cez čistinky a miestne lesné škôlky na miesto značené ako Zlatá studňa. Tu si návštevníci majú možnosť vychutnať pohľad na malebný rybníček s nedaľekou chatkou a taktiež využit možnosti na opekanie a podobné outdorové aktivity ktoré tento priestor ponúka.
V tomto mieste sa nachádza aj další prameň, ktorých je po ceste ešte niekoľko. Slánske vrchy sú známe mnžstvom prameňov vyvierajúcich zo sopečného podložia. Profil stúpania sa v tomto úseku zmierňuje a pokračuje v miernom sklone ešte pár sto metrov a nasleduje zjazd, pri ktorom sa predomnou začína ponad vrcholky stromov vynárať charakteristycký vrchol lokálnej dominanty Oblíka. Pod jeho úpätím sa nachádza smerovník “Pod Hrbom” a cesta sa v ostrom uhle stáča smerom do prvého z troch vážnejších stúpaní na najbližšiu métu ktorou je Lúka za Oblíkom.
Na vrchole stúpania sa po pravej strane, ponad samotnú lúku otvára panoráma východnej strany slánskych vrchov a predomnou prvý dlhší zjazd vedúci Údolím obrov mínajúc dalšiu upravenú studničku. Po krátkej pauze na banán a ďalšom zjazde sa vynorila podobná ostrá otočka so smerovníkom ” Krížne cesty”. Značky ma západným smerom naviedli na druhé a zároveň najnáročnejšie stúpanie tejto trasy. Po pravej strane míňam zatvorenú Zajacovu chatu. Asfaltový povrch sa postupne mení na štrk a štrk na svažnicu po akej túži hádam každý, kto má pocit že nastal čas otestovať jeho osobné fyzické ako aj jazdecké zdatnosti. Profil sa prudko dvíha a nepovolí približne 3 nasledujúce kilometre. Svažnica je úzka a kamenistá, čo dodáva obtiažnosti stúpania pridanú hodnotu. Musím priznať že ja som polovicu tohoto úseku absolvoval pešo a s pomyslením na to, aké krásne by bolo v danej chvíľi ísť opačným smerom (: . Po úpornom, no o to zábavnejšom výstupe som sa ocitol pri smerovníku “Pod Praporcom” od ktorého nasledoval zaslúžený zjazd asfaltovou cestou popod Zamútovskeé Skaly dlhý približne 13 kilometrov až do obce Zamútov.
Tento úsek vrcholovej časti hrebeňa ponúka veľmi zaujímavé výhľady v smere na južnú časť Slanského masívu.
Zamútov bol zároveň prvá lokalita kde sa počas tejto trasy dala využiť šanca na občerstvenie v podobe kávy alebo inej formy čapovanej energie. Veru že sa aj využila.
Na úspešné absolvovanie trasy mi teraz ostávalo už len posledné stúpanie po starej ceste v smere na Dubník. Musím priznať že po nespevnených úsekoch ma pohľad na asfalt primerane motivoval k poslednému výšlapu dňa. Na vrchole 9 kilometrového stúpania sa nachádza križovatka, ktorá cestu rozdeľuje v smere na nedaľeké Slovenské Opálové bane a Červenicu alebo opačným smerom na Prešov. Zjazd prebiehal postupným, príjemným sklonom cez obec Zlatá baňa a okolo vodnej nádrže Sigord.
Zvolený okruh neostal nič dlžný očakávaniam a myslím si že každý, kto sa rozhodne pre túto variantu nakoniec uzná že je to veľmi zaujímavá voľba. Celkové prekonané prevýšenie vykazuje hodnotu približne 1950 výškových metrov na vzdialenosti 75 kilometrov. Z toho väčšia polovica ciest je nespevnená.Jazdci ktorí majú záujem o celodenný výlet na horských bicykloch, ale popritom si chcú aj seriózne zajazdiť majú zaujímavú príležitosť. Po odvedenom výkone je určite viac ako vhodné doplniť stratenú enegriu v niektorom z lokálnych podnikov a zároveň tým dať aj pomyselnú bodku za krásnym dňom stráveným v sedle horského bicykla.
