Moji tímoví jazdci vymysleli, že keď sa už toľko hovorí o EuroVelo 11, poďme že sa pozrieť do blízkej Hungárie, kde vraj už majú skoro hotovú cyklotrasu. Vraj len asi 130 km do Tokaja. Mal to byť v poradí tretí výjazd na mojom novom cesťáku, tak som mala trochu obavy ako to zvládnem. Ale vraj bude fúkať dobrý vietor, tak sa netreba obávať. Vyrazili sme ráno asi o 9-tej z Prešova.
Z nášho tímu chýbali Maxo a Miša, ale pridali sa k nám Veronika, Peťo, Matúš a Rišo, takže sme na ceste tvorili celkom pestrofarebný pelotón.
Naša trasa viedla z Prešova cez Hanisku do Rozhanoviec, Krásnej nad Hornádom smer Skároš na štátnu hranicu s Maďarskom. Keďže tento úsek EV ešte nie je vybudovaný, zvolili sme cesty s nízkou intenzitou dopravy. Bola sobota a áut bolo aj tak málo. Skoro stále sme išli mierne dolu kopcom, čo sa mi páčilo, no a vietor nám naozaj pomáhal.
Ani som sa nenazdala a boli sme za obcou Skároš, kde začínalo tiahle ale celkom zvládnuteľné stúpanie až na štátnu hranicu. Po prvých 65 kilometroch sme si dali krátku zastávku a povzbudili sa kalíškom. Veď ideme do vinárskej oblasti,takže malý tréning neuškodí. Navyše v Maďarsku sa pár kvapiek vína u cyklistov toleruje.
Čakal nás nádherný zjazd krajinou, ktorá sa pred nami otvorila.
V Holoháze sme objavili aj prvú cyklistickú cestičku, ktorú sme samozrejme otestovali. Škoda, že po chvíli skončila a my sme opäť pokračovali po málo frekventovanej ceste až do Pállházy. Tu sme sa napojili na trasu EuroVelo, ktorá je už vybudovaná a vedie stále mimo hlavnej cesty.
Úplná rovina mi s novým cesťákom dávala doslova krídla. Vietor nám stále pomáhal až do pohraničného mestečka Szátorjaújhély, kde sme si rozhodli dať ďalšiu pauzu. Aj keď centrum bolo takmer poloprázdne, pri dverách otvorenej kaviarne sa v jednom momente stretli dve cyklistické skupiny. Prešovčania sa zvítali s košickými cyklistami a cyklistkami, ktorí si urobili podobný výlet do Maďarska. Milé stretnutie a ďakujeme za tip ako sa dostať na cyklotrasu smer Sárospatak. Inštrukcie sú pomerne jednoduché – z centra stále rovno a na svetelnej križovatke za Lidlom, ktorý je po pravej strane, odbočíte na ľavostrannú cyklistickú cestičku. Stále rovno za nosom!
I keď mimo turistickej sezóny, cyklotrasa v smere od Sárospataku bola v istom momente doslova zablokovaná cykloturistami. No neviem si predstaviť ako to funguje v lete. Škoda že cyklocestička končila pred mestom, ďalej nás navigovali cykloznačky v smere na Tokaj. Pred nami bolo posledných 25 kilometrov jemne zvlneným terénom až do dedinky Szégi.
Jednoduché ubytovanie na malej rodinnej farme hneď pri rieke Bodrog bolo príjemným zakončením našej túry. Ráno sme vyrazili asi o 9-tej a s našimi prestávkami sme boli na mieste pred 17-tou. Majitelia farmy a malého vinárstva nás pohostili vynikajúcim tokajským a domácou barackovicou – marhuľovicou. Pekný večer mohol začať. A ja som zaspávala šťastná, že mám cestný bicykel.
